Život Prešova
online
online
Naši bývalí prezidenti: Václav Havel (1989 - 1992)
22.03.2009 Celý región
Václav Havel, český spisovateľ a dramatik, v minulosti disident, potom politik, sa v roku 1989 postavil na čelo revolúcie, ktorá pokojným spôsobom zvrhla komunistický režim.Jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, Václav Havel bol prezidentom ČSFR v období od 29. decembra 1989 do 20. júla 1992. Nahradil v tejto funkcii posledného komunistického československého prezidenta Gustáva Husáka. Václav Havel bol posledným československým prezidentom, ale aj prvým českým prezidentom (26.1.1993-2.2.2003). Za prezidenta ČR ho zvolili 20. júla 1992. Druhý krát ho za prezidenta ČR zvolili 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie prezidenta ČR mu vypršalo 2. februára 2003.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Pochádza zo známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny, ktorá bola spojená s českým kultúrnym a politickým dianím dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Z tohto dôvodu mu vtedajší komunistický režim nedovolil ďalej študovať, tak navštevoval učňovskú školu, kde sa pripravoval na dráhu chemického laboranta a večerne vyštudoval gymnázium, na ktorom zmaturoval v roku 1954. Z kádrových dôvodov ho neprijali ani na vysokú školu humanitného smeru, na ktorú mal predpoklady, preto sa rozhodol študovať na Ekonomickej fakulte ČVUT v Prahe, ktorú nedokončil.
Kultúrna tradícia rodiny orientovala Václava Havla smerom k humanistickým hodnotám českej kultúry, v päťdesiatych rokoch potlačovaným. Aby bol bližšie k svojim snom, zamestnal sa zatiaľ ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. V rokoch 1962-1966 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení a štúdium ukončil komentárom k hre \"Eduard\", ktorý sa neskôr stal základom hry Ztížená možnost soustředení.
V roku 1964 sa oženil s Oľgou Šplíchalovou, ktorá svojho manžela spravádzala najťažšími životnými skúškami.
Od svojich dvadsiatich rokov publikoval Václav Havel štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. V Divadle Na zábradlí uviedli jeho prvé divadelné texty, medzi ktorými mala zásadné miesto hra \"Zahradní slavnost\" (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti šesťdesiatych rokov.
V období Pražskej jari, ktoré vyvrcholilo v roku 1968 sa Václav Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier \"Vyrozumění\" (1965), \"Ztížená možnost soustředení\" (1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestranníkov. Od roku 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář.
Po potlačení Pražskej jari príchodom vojsk Varšavskej zmluvy vystupoval proti politickej represii. Vyvrcholením jeho činnosti bolo v januári 1977 publikovanie Charty 77. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Za svoje občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil takmer päť rokov.
Havlove hry vychádzali v nemeckom nakladateľstve Rowohlt v Reibeku pri Hamburgu.
Bol spoluautorom petície občanov Několik vět. V novembrových udalostiach 1989 sa na stretnutí v Činohernom klube 19. novembra ustanovilo Občianske fórum (OF), na ktorého pôde sa zjednotili ľudia, ktorí mali záujem zmeniť riadenie spoločnosti v Československu. Václav Havel sa od začiatku stal jeho vedúcim predstaviteľom. Spoločenský pohyb vyvrcholil 29. decembra 1989. Václava Havla vtedy ako kandidáta OF zvolilo Federálne zhromaždenie za československého prezidenta. Vo svojej inauguračnej reči sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo Federálne zhromaždenie Václava Havla do funkce prezidenta 5. júla 1990.
Počas druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky narastali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Václav Havel bol jednoznačným zástancom spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov a v tomto smere uplatňoval i svoj politický vplyv. Po júlových parlamentných voľbách v roku 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali dohodnúť na funkčnej podobe federácie. Pri voľbe prezidenta republiky 3. júla 1992 Václav Havel dostatok poslaneckých hlasov nezískal. Podľa zákona ešte dočasne zostával prezidentom i po tejto neúspešnej voľbe.
Z funkce prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.
Po opustení úradu ustúpil Václav Havel na niekoľko mesiacov z verejného života. Dňa 26. januára 1993 však zvolila Poslanecká snemovňa Václava Havla za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky. Za prezidenta ČR ho obidve komory Parlamentu ČR zvolili znovu 20. januára 1998. Prezidentský mandát mu vypršal 2. februára 2003.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe. Pochádza zo známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodiny, ktorá bola spojená s českým kultúrnym a politickým dianím dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Z tohto dôvodu mu vtedajší komunistický režim nedovolil ďalej študovať, tak navštevoval učňovskú školu, kde sa pripravoval na dráhu chemického laboranta a večerne vyštudoval gymnázium, na ktorom zmaturoval v roku 1954. Z kádrových dôvodov ho neprijali ani na vysokú školu humanitného smeru, na ktorú mal predpoklady, preto sa rozhodol študovať na Ekonomickej fakulte ČVUT v Prahe, ktorú nedokončil.
Kultúrna tradícia rodiny orientovala Václava Havla smerom k humanistickým hodnotám českej kultúry, v päťdesiatych rokoch potlačovaným. Aby bol bližšie k svojim snom, zamestnal sa zatiaľ ako javiskový technik, najprv v Divadle ABC a od roku 1960 v Divadle Na zábradlí. V rokoch 1962-1966 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení a štúdium ukončil komentárom k hre \"Eduard\", ktorý sa neskôr stal základom hry Ztížená možnost soustředení.
V roku 1964 sa oženil s Oľgou Šplíchalovou, ktorá svojho manžela spravádzala najťažšími životnými skúškami.
Od svojich dvadsiatich rokov publikoval Václav Havel štúdie a články v rôznych literárnych a divadelných periodikách. V Divadle Na zábradlí uviedli jeho prvé divadelné texty, medzi ktorými mala zásadné miesto hra \"Zahradní slavnost\" (1963). Toto predstavenie sa stalo výraznou súčasťou obrodnej tendencie v československej spoločnosti šesťdesiatych rokov.
V období Pražskej jari, ktoré vyvrcholilo v roku 1968 sa Václav Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier \"Vyrozumění\" (1965), \"Ztížená možnost soustředení\" (1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestranníkov. Od roku 1965 pôsobil v nemarxistickom mesačníku Tvář.
Po potlačení Pražskej jari príchodom vojsk Varšavskej zmluvy vystupoval proti politickej represii. Vyvrcholením jeho činnosti bolo v januári 1977 publikovanie Charty 77. Václav Havel bol jedným zo zakladateľov tejto iniciatívy a jedným z jej prvých hovorcov. V apríli 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Za svoje občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil takmer päť rokov.
Havlove hry vychádzali v nemeckom nakladateľstve Rowohlt v Reibeku pri Hamburgu.
Bol spoluautorom petície občanov Několik vět. V novembrových udalostiach 1989 sa na stretnutí v Činohernom klube 19. novembra ustanovilo Občianske fórum (OF), na ktorého pôde sa zjednotili ľudia, ktorí mali záujem zmeniť riadenie spoločnosti v Československu. Václav Havel sa od začiatku stal jeho vedúcim predstaviteľom. Spoločenský pohyb vyvrcholil 29. decembra 1989. Václava Havla vtedy ako kandidáta OF zvolilo Federálne zhromaždenie za československého prezidenta. Vo svojej inauguračnej reči sľúbil priviesť krajinu k slobodným voľbám, čo na jar 1990 aj splnil. Druhý raz zvolilo Federálne zhromaždenie Václava Havla do funkce prezidenta 5. júla 1990.
Počas druhého funkčného obdobia v úrade prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky narastali rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou v názoroch na budúce štátoprávne usporiadanie. Václav Havel bol jednoznačným zástancom spoločného federatívneho štátu Čechov a Slovákov a v tomto smere uplatňoval i svoj politický vplyv. Po júlových parlamentných voľbách v roku 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti už nedokázali dohodnúť na funkčnej podobe federácie. Pri voľbe prezidenta republiky 3. júla 1992 Václav Havel dostatok poslaneckých hlasov nezískal. Podľa zákona ešte dočasne zostával prezidentom i po tejto neúspešnej voľbe.
Z funkce prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej republiky odstúpil 20. júla 1992 s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike spôsobom, ktorý by bol v súlade s jeho založením, presvedčením a svedomím.
Po opustení úradu ustúpil Václav Havel na niekoľko mesiacov z verejného života. Dňa 26. januára 1993 však zvolila Poslanecká snemovňa Václava Havla za prvého prezidenta samostatnej Českej republiky. Za prezidenta ČR ho obidve komory Parlamentu ČR zvolili znovu 20. januára 1998. Prezidentský mandát mu vypršal 2. februára 2003.
0
www.ZIVOTPO.sk
